Mark Vida je u kategoriji – proza nižih razreda napisao rad Ja i slovački jezik, Robert Pajtl u kategoriji - poezija napisao rad Mlado proljeće, a Karlo Malovčak u kategoriji – proza viših razreda napisao rad Slovački jezik u mom srcu. Svi troje dobili su vrlo pozitivne komentare od komisije, kojoj je na čelu bila prof. Anna Timková Lazurová koja je vrednovala svaki rad posebnim opisom. Naglasila je da se iz učeničkih radova vidi ponos na svoje porijeklo i može se iščitati čvrsta poruka o nastavljanju njegovanja jezika svojih predaka.

„Deťom zahraničných Slovákov z chorvátskych Našíc zas patrí obdiv za ich hrdosť na svoje slovenské korene, aj za ich schopnosť tvoriť v jazyku svojich predkov jednoduché textíky, ktoré v sebe nesú silné posolstvo. Chorvátske deti sa vo svojich súťažných príspevkoch v tomto roku zamerali predovšetkým na tematizovanie svojho vzťahu k slovenčine, vlastnej rodine a poetickou i prozaickou formou sa snažili zachytiť prírodné motívy, najmä metamorfózy jari.“ Anna Timková Lazurová

Poslije manifestacije, učiteljica slovačkog jezika je gostima u večernjim satima pokazala grad Našice, gdje ih je impresionirao našički dvorac, koji je vrlo sličan dvorcu u njihovom gradu.

Ravnateljica Diana Turčik je srdačno zahvalila na suradnji i najavila da će u dogledno vrijeme pozvati naše učenike u posjet njihovu gradu u istočnoj Slovačkoj.  

Ravnateljica Kulturno-prosvjetnog centra grada Snine Diana Turčik predaje priznanja

Zamjenik gradonačelnice grada Snina -  Marian Križ

Gosti iz Snine: g. Bernard Jankaj, Ing. Marian Križ, Mgr. Diana Turčik, MvDr, Gabriela Alušikova

Gosti iz Snine ispred našičkog dvorca s mentoricom A. Marošević i ravnateljicom SKC Našice S. Kralj Vukšić

LITERARNI RADOVI S VREDNOVANJEM:
 

Robert Pajtl: Mladá jar

Keď zaspala zima spanilá,

vtedy sa mladá Jar zobudila.

Zvolala, aby slnko hrialo

a všetko vôkol zelenalo.

Vtáčikom povedala spievať

a slniečku zem zohrievať.

Poslúchlo slniečko Jar milú

ľuďom prinieslo zdravšiu silu.

A vtáčiky pekne spievali

pre vtáčence hniezda stavali.

Všetko sa začalo zelenieť

a detičky vonku veselieť.

Robert Pajtl (ZŠ kráľa Tomislava Našice so ZŠ Markovec Našický ): Mladá jar

Jednoduchý textík tematizujúci detskú radosť z nástupu jari po pocitovo dlhom trvaní zimného obdobia. Oceňujem snahu o vytvorenie zmysluplného veršovaného textu v rodnom jazyku autorových predkov. (Anna Timková Lazurová)

Karlo Malovčak: Slovenský jazyk v mojom srdci

Bol som veľmi malučký, keď som sa po prvýkrát stretol so slovenčinou. Skôr by som povedal, že som sa najprv naučil po slovensky a až potom po chorvátsky. Po slovensky sa rozprávam s mojimi rodičmi  a s mojim starými rodičmi. Oni mi vštiepajú do môjho srdca nielen jazyk, ale i slovenskú kultúru, slovenské zvyky i obyčaje . Inak dedo môj prišiel zo slovenskej dedine Resnice. Najviac sa teším na obyčaj pletenia veľkonočných korbáčov a na šibačku, ktorý ma naučil môj dedko, lenže  už s nimi nejdeme šibať dievčence ako voľakedy, ale korbáče im darujeme ako suveniry a všetci su rady, že ten suvenír majú po celý rok vo váze. Tento zvyk v Chorvátsku až tak nepoznajú a ja som rád, keď ho môžem niekomu, kto nie je Slovák vysvetliť.  Korbáč z vŕboveho prútia viem sám upliesť, aj ho pekne mašľami vyzdobiť. V škole sa tiež učím rôzne zvyky Slovákov, čítať aj rozprávať po slovensky, už trošku spisovnješie, učime sa, aky je rozdieľ kysuckého nárečia so spisovnou slovenčinou. Poznám kysucké slová: mašinka, zemky, uterek, keľo, kerý, kostel a podobne. Veľmi rád čítam slovenských básnikov, ktorí píšu pre deti. Zo slovenských spisovateľov poznám Ľudmilu Podjavorinskú, Kristu Bendovú, Štefana Moravčíka, Juraja Tušiaka, Milana Rúfusa a ešte iných. Je to dobrý pocit, že o nás Slovákov vedia na Slovensku. Ja sa učím a tancujem i slovenské tance v slovenskom folklórnom súbore, s ktorými prezentujem Slovákov v mojom meste a v iných chorvátskych mestách, Slovenské piesne a tance sú veľmi veselé a z tancov, ktoré viem sú Na starú babu, Na Helišku, Do kolesa, Majales, Pasla kozy a iné. Veľmi rád spievam atraktívnu pieseň Farebné zázraky, s ktorou sme vystupovali so školským spevokolom na Deň školy a zožali veľký potlesk. Na Slovensku som bol v Čičmanoch a tam sa mi páčili drevené omaľované domy. Páčila sa mi príroda okolo dediny a ľudia v nej. Chcel by som však vidieť aj druhé slovenské mestá, kde som ešte nebol. Ja  som hrdý, že som Slovákom a že viem po slovensky a preto slovenský jazyk nosím v srdci.  

Karlo Malovčak (ZŠ kráľa Tomislava Našice so ZŠ Markovec Našický ): Slovenský jazyk v mojom srdci

Jednoducho a úprimne – v rámci svojich jazykových a štylistických schopností – koncipované prozaické vyjadrenie osobného vzťahu autora k slovenskému jazyku a slovenským ľudovým zvykom odovzdávaným v rodine zahraničného Slováka skutočne z generácie na generáciu. (Anna Timková Lazurová)

Mark Vida: Ja a slovenský jazyk

Učím sa slovenský jazyk doma i v škole, pretože sa po slovensky hovorí v mojej dedine, kde bývam, tak i v mojom dome. Prvý krát som sa vážnejšie začal učiť jazyk v škole, v prvej triede, keď som sa učil písať prvé slová. Vtedy som sa naučil i slovenské písmená, ktoré nenachádzame v chorvátskom jazyku napriklad ď, ť, dz, ô, ä. Bolo mi to dosť zaujímave.Potom som sa zapísal do slovenského folklóru SKUS Fraňo Strapač v Markovci. Naučil som sa tam veľa krásnych slovenskýh piesni a tancov.Doma hovorím slovenským jazykom najviac so svojim starým otcom. Moji predkovia z otcovej strany pochádzajú zo Slovenska a môj starý otec je veľmi hrdý na svoje slovenské korene. Veľmi rád mám svojho starého otca a preto ľúbim i slovenský jazyk.Chcel by som navštíviť Slovensko, aby som videl kraj, odkiaľ prichádzajú moje korene. Dúfam a verím, že sa moje prianie splní.      

Mark Vida (ZŠ kráľa Tomislava Našice so ZŠ Markovec Našický ): Ja a slovenský jazyk

Jednoducho jazykovo i kompozične koncipovaný text, v ktorom autor v rámci svojich jazykovo-štylistických schopností vyjadruje svoj vzťah k slovenskému jazyku a slovenským tradíciám, ktorých zosobnením je preňho starý otec. (Anna Timková Lazurová)

Pripravila: Ana Marošević